SÚŽITIE 11/2022

November bol, na počudovanie, celkom kľudný mesiac. Hoci, keď sa nad tým zamyslím, viacejkrát som sa rozčúlila kvôli tomu, že moja mama robí všetko naopak. Tiež som začala pracovať vo Fitnesss centre, kde som už predtým viackrát zastupovala, keď mali ostatné inštruktorky dovolenku alebo zdravotné problémy. Tentokrát je to zastupovanie nadlho, lebo Angy je tehotná, takže kým sa ona po pôrode a materskej dovolenke rozhodne vrátiť na hodiny Zumby a funkčného tréningu, ja sa dovtedy naskáčem a naposiľňujem.
Som spokojná s prácou vo Fitness centre: hodiny jógy, brušného tqanca, strečingu (rada by som to povedala po slovensky, ale naťahovanie nie je ono), posiľňovanie (funkčný tréning a GAP, čo posiľňuje nohy, zadok a brucho) a Zumba, sú pre mňa málo náročné. Doma by som cvičila tak či tak, a takto mi za to aj platia.

Čo som si v poslednom čase uvedomila, a o čom chcem písať, je SÚŽITIE. Nemyslím tým spolužitie s niekým fyzicky v jednej domácnosti, ale zdieľanie života s priateľmi, najmä s rovesníkmi. Mám radosť z ich úspechov, zarmucujú ma ich trápenia, zdieľame podobné zážitky, situácie, osudy.
Čo sa týka úspechov, nachádzmame sa vo veku, keď v živote dosahujeme väčšie "výsledky": niekto v podobe detí a rodiny, niekto v podobe projektov a práce. Žijeme roky, keď prináša výsledky doterajšie snaženie sa. Sme si istí sami sebou, poznáme svoju hodnotu, idem si za tým, čo je pre nás dôležité, stanovujeme si "vážne" méty.
Delíme sa tiež o ťažké chvíle, mám napríklad niekoľko kamarátok, ktoré riešia podobné situácie ako ja: tiež sa starajú/spolužijú s postaršími mamami s nejakým typom demencie. Koniec koncov, verím, že sme všetci aj tak tá istá osoba, a čo sa stane jednej, sa stane všetkým a naopak, čo sa stane všetkým, sa stane jednej, ktorou sme, ktorou som.