VOJNA ZA HUMNAMI 3/2022

Už koncom februára nás zaskočila strašná správa, že Ruské vojsko napadlo Ukrajinu. Brat napadol brata. Už dávno nebola vojna tak blízko, v Európe. Zvykli sme si na kľud a mnohé vojnové konflikty, ktoré prebiehajú vo svete, dokážeme úspešne zamietnuť pod koberec vedomia.
Tentoraz je však vojna za humnami a nejednému z toho behá po chrbte mráz. Počúvam mnohé názory a vypozorovala som, že ľudia majú tendenciu posudzovať svet podľa vlastného merítka. Naivne si pritom myslia, že vedia predvídať vývoj udalostí, lebo si myslia, že druhí rozmýšľajú ako oni a budú konať tak, ako by konali oni. Omyl.

To, čo je podľa nás morálne alebo racionálne (možné nahradiť akýmkoľvek prídavným menom) je úplne irelevantné, lebo tí, čo majú v rukách moc zmeniť priebeh udalostí, sa beztak zachovajú ako len chcú a my to ani len nedokážeme predvídať. Je pekné utešovať sa myšlienkou "To by predsa nespravil, to by si nedovolil", keď ten on si spraví podľa vlastných morálnych merítok. Zbytočne mi dvadsiati erudovaní experti na medzinárodné právo, ekonómiu, geopolitiku alebo duševné zdravie povedia, že prezident Vladimír Vladimírovič spraví alebo nespraví to, či ono...(lebo je to podľa nich riskantné, nelogické, nevýhodné...opäť možné nahradiť akýmkoľvek prídavným menom). Prezident Vladimír Vladimírovič si aj tak spraví, čo uzná za vhodné on a všetky predchádzajúce názory expertov, v podobe prídavných mien neopisujú objektívnu realitu, ale iba to, ako ju vníma daný expert.

Prekvapili ma reakcie inak racionálnych osôb, že sa nemám prečo obávať globálneho konfliktu/tretej svetovej vojny, lebo prezident VV berie hormóny a antidepresíva a udržuje si tvár mladú s pomocou botoxu a z toho vyplývajúce paranoje a fantazmagórie ho dikvalifikujú, aby sme jeho konanie brali vážne. Asi ako detská hra, keď sa batoľa schová tak, že si zakryje oči a myslí si, že keď ono nevidí, tak aj ono je pre druhých neviditeľné: hodím túto osobu v mojej hlave do kategórie blázon a to je záruka, že nikomu neublíži....a vravím, vyslovil to človek, ktorého si vážim pre jeho triezvosť a objektívnosť, ale v tomto prípade si myslím, že si zakrýva oči, lebo sa bojí bubáka, čo sa mu zjavil pod posteľou...avšak bubák nezmizne len pre to, že si zakryjem oči.

Toto je opäť IBA súkromný názor môjho známeho a žiadna záruka, že sa nestane to alebo ono. Skrátka máme v hlave detinské ilúzie o tom, že dokážeme predvídať alebo dokonca kontrolovať správanie druhých. Smiala by som sa, keby to nebolo skôr na zaplakanie. Na zaplakanie mi tiež prijde obrovská masmediálna manipulácia informáciami, zrejme na oboch stranách konfliktu. Úplné absurdnosti pod záštitou kybernetickej bezpečnosti. Vylúčenie hudby Čajkovského z koncertov, čítanie Dostojevského z osnov...čo majú títo páni z predchádzajúcich storočí spoločné so súčasnými rozhodnutiami iného pána????

Okrem napätia v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine a silného podozrenia, že je zneužívaný na ďalšie okliešťovanie slobody slova a slobody prístupu k informáciám, som sa v marci rozhodla pre dočasné prerušenie (možno aj pozastavenie) zopár nevýhodných vzťahov. Vzťahy, do ktorých som dlhšiu dobu investovala viacej energie, než som z nich dostávala, a tak prestali byť trvalo udržateľné. Jeden z nich so skupinou ľudí, druhý s rodinným príslušníkom. Boli to bolestivé rozhodnutia, no na vážkach vyšiel energetický deficit, a tak som si istá, že to boli správne rozhodnutia. A čo sa týka správnych a nesprávnych rozhodnutí, to som si tiež zanalyzovala. Mám len jedno väčšie rozhodnutie v živote z poslednej doby, ktoré som oľutovala: očkovanie proti PVH, odporúčené gynekológmi, mi narobilo viacej škody ako osohu. Už rok trpím veľkými hormonálnymi výkyvmi, ktoré podľa mňa s očkovaním súvisia. Hystéria sa zintenzívňuje a má negatívny dopad na môj každodenný život: na môj partnerský vzťah, na moju prácu...hormóny mi občas zatemnia myseľ natoľko, že vnímam svet v čiernych farbách.

Uhol pohľadu mení mnohé. Aj pohľad na vojnu. Verím, že náš uhol pohľadu je veľmi obmedzený, že nevidíme ani len jedno percento z toho, čo sa v skutočnosti deje, tak by sme nemali vyslovovať názory len tak naľahko. Je treba počkať a veci sa postupne vyjavia.